Zlatý vrch je jedným z vrchov Považského Inovca, ktorý spoluvytvára scenériu pohľadu z Piešťan smerom na východ.

Sám o sebe nie je zvlášť dominantný ale po dlhé roky ho zvýrazňovalo červené výstražné svetlo z vojenskej veže na jeho vrchole.

Názov Zlatý vrch spolu s názvom blízkej lokality Striebornica evokuje banskú činnosť v  dávnejšej histórii.

Ale odvodzovať históriu od súčasných názvov je vždy riskantné. V II. rakúsko uhorskom vojenskom mapovaní je vrch vedený pod názvom Zlodi wrch. Prekladať stredovekú slovenčinu je náročná téma, ale je pravdepodobné že slovo zlodi neznamená zlatý ale zlodejov. Navyše súčasné mapy označujú miestnym názvom Zlodejov vrch lokalitu asi 1 km na sever od vrcholu Zlatého vrchu.

S názvom Zlatý vrch sa stretávame až pri československom vojenskom mapovaní. Je preto pravdepodobné, že vrch získal svoj názov na základe nepresného poslovenčenia názvu vrchu.

Či bola niekedy v lokalite ťažba zlata a  striebra je preto viac otázka pre geológa, než historika alebo jazykovedca.

Pri pohľade na geologickú mapu vidíme pás biotických pararúl ktorý sa tiahne hrebeňom od Plešín cez Zlatý vrch až po lokalitu Striebornica (križ. zelenej a červenej turistickej značky). Tam pás metamorfovaných hornín prechádza do pásu žulového (granity až granodiority) ktorý končí až v lokalite Výtoky.

Granit (žula) je okom nerozoznateľný od granodioritu

Pokračovanie na ďalšej strane...