Vianoce všetci túžime prežiť ako sviatky plné rodinnej pohody.
Je to záverečné obdobie roku, astronomický rok končí rok od roku v období 21. – 22. decembra.
Vtedy si už naozaj zaslúžime chvíle oddychovať a sviatkovať. Rovnako to ľudia vnímali aj stáročia pred narodením Ježíša Krista.
Kelti slávili svoj Alban Arthuan (22.12 – 25.12.), oslavy slnovratu, najkratšieho dňa roku. Vnímali ho ako deň znovuzrodenia slnka.
Mnohé veľké stavby staroveku mali ako jeden zo svojich účelov zistiť podľa tieňa najkratší deň v roku a tým začiatok nového roku.
Z keltských čias sa do dnešných dní zachovalo zdobenie stromčekov. Pestro pomaľované a trblietavé predmety vešali na stromčeky, väčšinou borovice. Boli symbolom rôznych nebeských telies, slnka, mesiaca, hviezd. Tie boli dôležitou súčasťou vtedajšieho duchovného života.
Boli aj spomienkou na ľudí, ktorí zomreli v minulom roku.
Dnešný zvyk obdarovávať sa na vianoce navzájom sa vyvinul zo zvyku darovávať bohom v tých dňoch rôzne dary.
Aj niektoré dnešné symboly okolo „Santa Klausa“ sa vzťahujú na symboly z keltských čias, v niečom pripomínajú kult „boha s parohmi“ Cernunna.
O niečo južnejšie v starovekom Ríme posledné dva decembrové týždne patrili saturnáliám – oslavám na počesť rímskeho boha Saturna. Bola to jedna veľká hostina.
Saturnálie spomína ešte kresťanský kalendár Polemia Silva z roku 449, vtedy to už bol len karneval.
Slovanské predkresťanské slávenie slnovratu nieslo meno Kračún (tiež aj Koleda alebo Hody). Niektoré vrchy, kde sa vtedajšie oslavy konali nesú to meno dodnes.
My kresťania slávime Vianoce ako sviatok narodenia Ježiša Krista.
Prvý jednoznačný historický záznam o slávení kresťanských Vianoc 25. decembra sa spomína prvýkrát v Chronografii z roku 354.
Dnes sú slávené ako sviatky pokoja a mieru miliardami ľudí na celom svete, kresťanmi aj nekresťanmi.
Problém s kresťanskými Vianocami majú hlavne radikálni islamisti, ktorí si v niektorých európskych regiónoch a mestách vymohli faktický zákaz Vianoc.
Dosiahli to, že z verejného priestoru sú odstraňované kresťanské vianočné symboly a tým pretvorili Vianoce na obyčajný sviatok bez kresťanského aspektu.
Štedrý večer ako súčasť Vianoc sa zaužíval v 16. storočí a spolu s ním tradícia polnočnej omše. Spočiatku to bol hlavne protestantský zvyk, katolícke rodiny sa obdarovávali tradične na sviatok sv. Mikuláša.
Dnes k predstave Vianoc neodmysliteľne patrí vianočný stromček. Ten sa na Slovensku zaužíval až za Československej republiky, predtým bol ich symbolom betlehem, ktorý sa na Slovensku objavil už v časoch svätého Františka v 13. storočí.
Aj vyprážaný kapor sa stal súčasťou Vianoc v 20 storočí, predtým boli vyprážané veci len panskou pochúťkou.
Vianoce v období pred socializmom mali veľmi silný rodinný ráz a celými sviatkami dominoval kresťanský aspekt. Celkovo Vianoce boli vtedy duchovnejšie.
V tej dobe slovo rodina znamenala niečo iné ako dnes. Na Slovensku neboli rozšírené starobince ani sirotince, rodina sa takmer vždy o svojich členov dokázala postarať.
Staršie deti sa starali o mladšie, starí rodičia o vnúčatá. Keď osirelo dieťa, byť krstným rodičom znamenalo úlohu sa postarať.
Dnes s potešením vnímam, že mnohé rodiny sa snažia opäť dávať Vianociam duchovný rozmer.
Odklon od duchovných Vianoc bol len dočasný a spôsobený všeobecnou chudobou za Uhorska či prvej Československej republiky.
Dnes bežne dostupné veci boli vtedy vzácnosť a obdarovávať sa mohli len páni.
A tak niekoľko generácií si chcelo proste užiť hojnosť, predošlým generáciám tak odopieranú.
Dnes zákonite prichádza poznanie, že hmota nie je to najdôležitejšie, že oveľa dôležitejšia je rodina a naša kresťanská viera.
A na záver už len názov Vianoc rôznych jazykoch:
Vánoce (česky), Roždestvo (rusky), Rizdvo (ukrajinsky), Boże Narodzenie (poľsky), Koľady (bielorusky), Božič (chorvátsky, srbsky), Božik (macedónsky), Hody (lužická srbčina), Karácsony (maďarsky), Weihnachten (nemecky).
Bc. Stanislav Drobný