Pre nás z trnavských rovín bola tradičná púť k Rotunde sv. Juraja (29. apríla 2018, Nitrianska Blatnica) naozaj zaujímavou udalosťou.
Krása Rotundy, umocnená krásou okolitej prírody, nás chytala za srdce. Organizátori akcie pripravili zaujímavý program, ktorého hlavnou udalosťou bola sv. omša pri príležitosti sviatku sv. Juraja.
Svätú omšu celebroval vojenský ordinár biskup Mons. František Rábek.
Je nevšedným zážitkom zúčastniť sa na bohoslužbe v blízkosti rotundy, ktorej múry pamätajú začiatok 9. storočia. Tak dlho je na Slovensku kresťanstvo. Prežilo, spolu so slovenským ľudom, mnohé nástrahy, či už vpád Tatárov, či pokusy Turkov dobyť a následne islamizovať Slovensko.
Tradícia Rotundy ako pútnického miesta začala v roku 1530 a púte prebiehali aj za čias socializmu. Množstvo ľudí zúčastnených na púti ma naplnilo presvedčením, že kresťanstvo na Slovensku nezničí ani dnešná, voči nemu nepriateľská, doba.
Rôzni tí progresívci a iní aktivisti skončia na smetisku dejín tak, ako skončili všetci podobní pred nimi. Naša kresťanská viera pretrvá, pretože je postavená na skutočných hodnotách, nie na sebectve a egoizme. A spolu s ňou pretrvá aj Rotunda sv. Juraja.
Jozef Remenár predseda okresného klubu ĽS Naše Slovensko v Trnave
Spomienkovej slávnosti k 99. výročiu úmrtia generála Milana Rastislava Štefánika na Bradle, ktorá sa konala 5. mája 2018 sa zúčastnilo oveľa viac občanov ako vlani.
Pred rokom počet účastníkov zachraňovali hlavne členovia a sympatizanti Ľudovej strany Naše Slovensko.
Teraz dokonca prišiel premiér Peter Pellegrini. Tiež bolo vidieť členov Slovenskej národnej strany, ktorí prišli z celého Slovenska.
A práve oni boli príjemným prekvapením dňa. Nadväzovali rozhovory, preberali sme aktuálne ohrozenie Slovenska politikou Európskej únie, rozprávali sme sa o riešeniach ako dostať Slovensko zo zlej situácie.
Je zaujímavé, že radoví členovia SNS, Smeru-SD, či mnohých iných strán nezdieľajú nenávisť voči ĽS Naše Slovensko. Nechápu, prečo sa vedenia ich strán správajú tak arogantne a povýšenecky. Nesúhlasia so zásahmi represívnych zložiek štátu voči našej strane. Hodnotia to rovnako ako my, vidia v tom veľkú nespravodlivosť a praktiky totality.
Janka Repčoková predsedníčka okresného klubu ĽS Naše Slovensko v Hlohovci
V sobotu 5. mája 2018 sme sa zúčastnili spomienkovej slávnosti k 99. výročiu úmrtia generála Milana Rastislava Štefánika.
V jeho rodnej obci, v Košariskách, sme si pozreli múzeum venované tejto veľkej osobnosti našich dejín.
Tiež sme si vypočuli príhovor poslanca NR SR za ĽS Naše Slovensko Stanislava Drobného.
Položil v ňom otázku, či pre dnešné „elity“ nie je už aj generál M. R. Štefánik nežiaducou osobou, keďže dnes sa štátna moc často snaží trestať vlastenectvo ako extrémizmus.
Túto pochybnosť nepriamo potvrdila vo svojom prejave na Bradle aj starostka Košarísk Anna Abramovičová. Podľa nej štát necháva náklady na starostlivosť o pamätné miesta M. R. Štefánika výlučne na pleciach tejto malej obce.
Povedala tiež, že pre „Slovensko“ (t.j. pre čelných predstaviteľov štátu) doteraz ako keby toto výročie ani neexistovalo.
Niet sa čo čudovať, veď pred rokom počet účastníkov na spomienke zachraňovali hlavne členovia a sympatizanti Ľudovej strany Naše Slovensko.
V príhovoroch na Bradle sa tzv. „štandardní“ politici snažili prítomných presvedčiť, ako si ctia generálov odkaz. Reči to boli pekné, ale ich skutky svedčia dlhodobo o opaku.
Marek Vaculka predseda okresného klubu ĽS Naše Slovensko v Skalici
V sobotu 5. mája 2018 sme sa zúčastnili spomienkovej slávnosti k 99. výročiu úmrtia generála Milana Rastislava Štefánika.
V rodnej obci generála, v Košariskách, vystúpil s príhovorom poslanec NR SR za ĽS Naše Slovensko Stanislav Drobný.
Upozornil na fakt, že vtedajší národnostný a sociálny útlak pracujúcej majority spôsobil stav, v ktorom radoví občania hľadali alternatívu k životu v Rakúsko—Uhorsku.
Národnostný útlak sa v dnešných dňoch opäť vracia na Slovensko.
Štátna moc si nevšíma ostré a hanlivé vyjadrenia rôznych „intelektuálov“ voči pracujúcej majorite, ale Milana Mazureka odsúdi za kritiku výstavby domov pre neprispôsobivých spoluobčanov.
Poslanca NR SR Stanislava Mizíka idú zase súdiť za to, že kritizoval Andreja Kisku za udelenie najvyšších štátnych vyznamenaní ľuďom, ktorí boli otvorene proti vzniku samostatného Slovenska.
Spomienková akcia pokračovala na Bradle, kde vystúpilo viacero politikov, vrátane premiéra.
Najviac zaujalo vystúpenie starostky Košarísk Anny Abramovičovej. Uviedla, že štát nechal náklady na starostlivosť o pamätné miesta M. R. Štefánika na tejto malej obci.
Doplnila, že pre predstaviteľov štátu doteraz ako keby toto výročie ani neexistovalo.
Roman Vančo predseda okresného klubu ĽS Naše Slovensko v Galante
V sobotu (5.5.2018) sa, v obci Košariská ako aj na Mohyle Bradlo, uskutočnila Spomienková slávnosť k 99. výročiu úmrtia generála Milana Rastislava Štefánika. V Košariskách sa k prítomným prihovoril poslanec NRSR za ĽS Naše Slovensko Stanislav Drobný. Príhovor prinášame v plnom znení.
Slováci, Slovenky, stretávame sa dnes, aby sme si tu spolu uctili pamiatku veľkej osobnosti našich dejín, generála Milana Rastislava Štefánika.
Život a dielo Milana Rastislava Štefánika nesie v sebe tak veľmi silný odkaz pre súčasnosť, že ani dnešné takzvané intelektuálne elity si nateraz nedovolia útočiť na túto osobnosť našich dejín. Milana Rastislava Štefánika preto zatiaľ nepostihol osud Jana III. Sobieskeho, víťaza bojov s Turkami pri Viedni.
Jan III. Sobieski na obraze Juliusza Kossaka (zdroj: Wikipedia)
O poľskom kráľovi RTVS odmietla odvysielať film, pretože sa jej vedeniu zdal xenofóbny. To mal snáď Ján III. Sobieski vytiahnuť na Turkov, miesto meča a delových hlavní, vítacie transparenty ako ich slniečkari vyťahujú dnes? Potom by sa už film vysielať mohol?
Do zabudnutia sa snažia odsunúť tiež Ľudovíta Štúra. Možno si spomeniete na mediálnu paľbu, ktorej sa od takzvaných osobností dostalo nielen Ľudovítovi Štúrovi ale aj ďalším vlastencom. Napríklad Michal Havran, známy z vysielania RTVS, označil Svetozára Hurbana Vajanského za zaprdeného hlupáka.
Ľudovít Štúr (časopis Orol, r. 1876)
Januárovej pietnej spomienky na Ľudovíta Štúra v Modre sa zúčastnili len poslanci Národnej rady za Ľudovú stranu Naše Slovensko. Nezúčastnil sa žiaden iný poslanec ani člen vlády. Zúčastniť znamenalo postaviť sa proti osobám naviazaných na mimovládne organizácie platené zo zahraničia. A na to dnešní štandardní politici nemajú odvahu.
My všetci, čo sme dnes tu, predstavujeme nádej, že spomienku na generála Milana Rastislava Štefánika sa nepodarí vytesniť z pamäti národa. Milan Rastislav Štefánik zasvätil svoj život boju za slobodu Slovákov. A sloboda Slovákov si žiadala zánik Rakúsko – Uhorska.
Zradili císaře pána. Čs. legie v Rusku. foto: Wikimedia
Prečo tomu bolo tak? Prečo bolo multikulturálne Rakúsko – Uhorsko odsúdené na zánik? Čo viedlo legionárov rôznych pováh a názorov, ľudí ako bol Milan Rastislav Štefánik, Ludvík Svoboda, Jaroslav Hašek k zrade cisára pána a hľadaniu alternatívy ku vtedajšej štátnej moci?
Národnostným a sociálnym útlakom trpeli mnohí obyvatelia Rakúsko Uhorska, a to nielen na Slovensku. Slová národnostný a sociálny útlak skrývajú množstvo smutných príbehov, krívd, nespravodlivosti a utrpenia obyčajných radových obyvateľov Slovenska, ktorí boli systémom pripravovaní o výsledky svojej práce a následne odsúdení na život v biede.
Fenomém maďarónstva humorne opísal Ján Chalupka v románe Bendeguz. Čitateľ sa nasmeje aj dnes. Bendeguz, Szalonnay (predtým Slanina) , Kolompoš, postavičky ako z dnešných mimovládiek…
Dnes sa píše o maďarskom útlaku v tých časoch, ale nositeľmi toho útlaku na Slovensku boli prevažne „maďaróni“, pomaďarčení nemaďari, ktorým len boty trčali von z cudzích zadkov.
Roky sa menia, storočia sa menia. Človek sa mení len veľmi málo, maďaróni dneška tzv. eurohujeri sa dnes klaňajú k Bruselu a tých čo tak nerobia, označujú za extrémistov či xenofóbov ba aj fašistov.
Zástancovia slobody slova protestujú proti obvineniu Milana Mazureka pred špec. súdom v B. Bystrici
Tak ako za čias Rakúsko Uhorska maďaróni, dnes eurohujeri, neváhajú požadovať zásahy represívnych zložiek štátu na presadzovanie útlaku svojich spoluobčanov. Modrá vlajka Európskej Únie, ako symbol akéhosi novodobého Rakúsko – Uhorska, vlaje aj dnes na území Slovenska.
Dnes tu máme opäť národnostný útlak.
Vopred napísaný rozsudok nad poslancom NRSR za ĽS Naše Slovensko Milanom Mazurekom nie je len rozsudkom nad slobodou slova. Je predovšetkým prejavom obnoveného národnostného útlaku, pretože smerom k slovenskej majorite sa prepečú ich autorom aj také výroky, aké napríklad pustil do sveta novinár Arpád Soltész.
Proste opäť sa nemeria a nesúdi jedným metrom.
Keď sa dnes spomenie Rakúsko – Uhorsko, príde súčasníkovi na myseľ najskôr Švejk. Po zásluhe…foto: Wikimedia (cc)
Občan z majority si musí dávať veľký pozor na jazyk, ale na neho je možné povedať beztrestne prakticky čokoľvek. Rakúsko Uhorsko tento štýl riadenia spoločnosti neprežilo. Navyše v posledných rokoch svojej existencie privodilo smrť a ďalšie utrpenie miliónom svojich občanov v prvej svetovej vojne.
Pomník Rakúsko – Uhorsku nakoniec nepostavili historici, ale vyššie spomínaný legionár Jaroslav Hašek v osobe dobrého vojaka Švejka.
Spôsob správy vecí verejných, činnosť politickej polície či cenzúra, to všetko spravilo z Rakúska – Uhorska ku koncu naozaj „pitomou monarchii“.
K jej pádu prispel významnou mierou práve Milan Rastislav Štefánik. jeho morálne vlastnosti, odvaha a odhodlanie buď nám vzorom.
Na záver uvediem jeden z výrokov M. R. Štefánika „ Pravde veriť, pravdu žiť a pravdu brániť“
K tomu nám Pán Boh pomáhaj !
Náš Trnavský kraj
Na našej webovej stránke používame súbory cookies. Prezeraním našej webovej stránky súhlasíte s ich používaním a ukladaním do Vášho prehliadača.