50-te roky minulého storočia sú aj medzi obdivovateľmi socialistického zriadenia známe ako roky politických čistiek, názorového prenasledovania či nútenej kolektivizácie.

Tiež sú známe množstvom vopred zrežírovaných súdnych procesov, v dôsledku ktorých boli popravené stovky ľudí a tisícky ďalších boli odsúdené na dlhoročné tresty vo väzniciach alebo v uránových baniach.

Žiadny totalitný režim totiž nestrpí názorových a politických oponentov.

Preto hneď po uchopení moci vo februári 1948 boľševici začali prenasledovať všetkých, ktorí pred nimi nesklonili hlavu. Na dlhoročné tresty boli odsúdení opoziční politici.

V rámci politických čistiek v armáde bolo na dlhoročné väzenie odsúdených takmer 2000 vojakov a dôstojníkov. 31 dôstojníkov bolo  na výstrahu popravených – medzi nimi aj niekoľko generálov.

Osobitnú pozornosť systém venoval prenasledovaniu veriacich, najmä však prenasledovaniu kňazov, mníchov a rehoľných sestier.

Na likvidáciu kláštorov bola naplánovaná a vykonaná tzv. Akcia K(láštory). Počas nej boli počas jedinej aprílovej noci zlikvidované desiatky mužských kláštorov a stovky rehoľníkov bolo uväznených.

Likvidácia mužských kláštorov sa nestretla s väčším odporom verejnosti, a preto režim dostal chuť aj na kláštory ženské.  Očakával, že akcia R(ehoľníčky) prebehne podobne potichu, a bez odporu.

Ľudia už však videli o čo ide a postavili sa na odpor. Režim bol donútený sa stiahnuť.

Od úmyslu zlikvidovať aj ženské kláštory boľševici síce nikdy neupustili, no už neboli tak brutálni a dôrazní.

Zabrala sila ľudí, ktorí pochopili, že postupná likvidácia kritikov režimu sa raz môže dotknúť aj ich samotných alebo ich rodiny.

Dnes sa režim typický pre 50-te roky opäť plazivo vracia.
Systém, v ktorom aj dnes významnú úlohu hrajú boľševici a ich deti, sa znovu pokúša zastrašiť všetkých, ktorí nesklonili hlavu, a napriek strachu okolia majú odvahu hovoriť pravdu.

Znovu testujú verejnú mienku. Najprv za názor a politické zmýšľanie odsúdia prvého. Potom ďalších.

Potom všetkých, ktorí ich podporovali. A potom … ? Poučme sa z minulosti!

Ing.  Mgr.  Marian Kotleba
predseda@LsNaseSlovensko.sk

Neprispôsobiví asociáli spôsobujú čoraz väčšie  problémy. Je ich stále viac nielen v osadách,  ale dokonca už aj v mestách a dedinách,  ktoré kedysi prekvitali.

Ich agresivita sa neustále stupňuje a slušní ľudia sa v mnohých oblastiach musia báť chodiť  po vonku už aj za bieleho dňa.

Vládne strany tento problém už desiatky rokov ignorujú a namiesto nastolenia spravodlivosti neustále asociálov  zvýhodňujú. Zadarmo im stavajú domy, nosia ich do škôl, ošetrujú ich v nemocniciach.

Bežní pracujúci ľudia sú proti tomu bezmocní a nezostáva im nič iné, len to všetko poslušne platiť.

V ĽS Naše Slovensko už dlhodobo poukazujeme na túto nespravodlivosť a tvrdo presadzujeme zavedenie  zásluhovosti do sociálneho systému.

Vláda sa však namiesto riešenia podstaty problému rozhodla prenasledovať tých, ktorí tento problém otvorene pomenujú.

Jednou z prvých obetí tohto politického prenasledovania sa stal poslanec NR SR Milan Mazurek, ktorému za pravdivé  pomenovanie reality hrozí až 10 ročné väzenie.

Ak si uvedomíme, že za znásilnenie či zabitie hrozia páchateľom len 3 roky väzenia, tak hrozba 10 ročného väzenia za vyslovenie politického názoru je jednoznačne znakom nastupujúcej totality.

Mgr. Rastislav Schlosár
člen Ústavnoprávneho výboru NR SR

Výroky, za ktoré súdia Milana Mazureka:

„My nepotrebujeme nalievať  300 miliónov eur za nejakých 7 – 8  rokov do jednej komunity, stavať im  v cigánskych osadách ihriská, ktoré rozbijú,  škôlky, ktoré rozbijú, nepotrebujeme  ich učiť narábať s počítačom, tancovať.  Potrebujeme im dať prácu.“

„Poznáme tie prípady z východného  Slovenska, kedy dospelí Cigáni nahovoria  maloletých, povedzme do 13 rokov,  ktorí nepodliehajú trestnej zodpovednosti,  aby páchali rôznu trestnú činnosť.“

Výroky premiéra Fica:

„Ak to necháme tak, ako doteraz,  garantujem, že o 10 rokov
tu máme milión Rómov. Ľudí bez  vzdelania, so zlým zdravotným stavom,  ľudí bez perspektívy, odkázaných  len na sociálne dávky od štátu.“

„Máme však masu Rómov, ktorá nechce  nič, len ležať v posteli sociálnych dávok  a rodinných prídavkov. Títo ľudia zistili,  že pre prídavky je výhodné mať deti.“

Už niekoľko  mesiacov  Slovensko zaujíma  téma nákupu  desiatok kusov  viacúčelových  kolesových  obrnených vozidiel  4×4 a 8×8  pre Ozbrojené sily  Slovenskej republiky za zhruba 1,2 miliardy
eur.

Debatuje sa o cene, spôsobe nákupu,  možnosti vyrábať niektoré konštrukčné  časti týchto vozidiel na Slovensku, či iných  otázkach.

Akoby sa však pri tom všetkom  zabudlo na otázku najdôležitejšiu – na čo nám toľko nových „transportérov“  vlastne bude?

Doktrína NATO hovorí  okrem iného o tom, že územie Košického aj Prešovského kraja má byť  tzv. nástupný priestor pre bojové operácie  vojsk NATO v prípade konfliktu  s Ruskou federáciou.

A práve na dve  základne NATO na východnom Slovensku  má byť umiestnená absolútna väčšina  týchto nových transportérov. Tieto stroje  budú vybavené kanónom ráže 30 mm.

Čo to znamená? Len toľko, že transportéry  nebudú určené na boj s ťažkou technikou  alebo bunkrami, lebo na to nemajú  výzbroj.

Sú určené ako prvky  tzv. rýchlej mechanizovanej brigády  určenej na prieskum a zaistenie rozsiahlych  území, prípadne na boj proti civilistom  a polovojenským skupinám.

Znamená to  toľko, že NATO plánuje útok na východ  a nás plánuje použiť ako súčasť svojho  agresívneho plánu.  Stop NATO!

(úvodné foto: Pixabay)

Väznice sú v každej  normálnej spoločnosti  miestami, kde sa nechodí  za odmenu, ani za  zábavou, ale na to, aby si  zločinci  odpykali svoj trest.

Žiaľ, to však neplatí  o našich väzniciach.  Nie je žiadnym tajomstvom, že väzni si vo  väzniciach žijú niekedy lepšie ako na
slobode.

Do väzníc si dokážu bežne  prepašovať drogy, alkohol či iné zakázané  predmety.  A niekedy to ani nie je nutné –  väzni si alkohol vyrábajú dokonca sami!

Čo je však príčinou tohto  stavu sa ukázalo naplno  až teraz – keď sa zistilo,  že miestna väzenská  dozorkyňa v Leopoldove
užila s jedným z väzňov  drogy!

Ak takíto ľudia  majú dozerať na väzenský  poriadok a na prevýchovu väzňov,  tak potom sa nemožno diviť,  že väznice kriminálnikov neeliminujú,  ale naopak, produkujú.

Ing. Milan Uhrík, PhD.
podpredseda ĽS Naše Slovensko