(ílustračné foto, boje v Stalingrade, zdroj Bundesarchiv)

Nezvyknem komentovať „veľdiela“ našich tzv. systémových novinárov.

Pri článku Tomáša Kyseľa (portál Aktuality) s názvom „Prečo kotlebovci oslavujú  Slovenský štát aj Červenú armádu“ urobím výnimku.

V štandardných médiách veľmi  ťažko môžu pochopiť náš vzťah tak k 1. Slovenskej republike ako aj k Červenej armáde.

Náš vzťah ku všetkému z  našej histórie je totiž založený na čo najviac objektívnom poznaní konkrétnej doby. Pre nás je dôležitá  historická pravda, teda to, ako sa veci naozaj stali.

My nepotrebujeme kriviť históriu pre potreby ideológie, zamlčiavať či vyzdvihovať jednotlivé fakty.

My nie sme „štandardné“ médium, kde je prikázané  buď niekoho oslavovať alebo na neho totálne nakydať.

My máme úctu k histórii, pretože tá nebola nikdy čiernobiela.
Históriu tvorili osudy bežných ľudí a my práve preto k nim  cítime pokoru.

Uvedomujeme si, že nemusíme mať  k dispozícii všetky poznatky o danej dobe a tak nie je na mieste konkrétne postavy histórie neuvážene vychvaľovať alebo haniť.

Pri nás môže tak člen strany či iný občan prejaviť slobodne svoj názor na jednotlivé osobnosti dejín, či dejinné udalosti. Nie je problém, ak „velebí“ statočnosť vojakov Červenej armády alebo konkrétny   manéver jednotiek wehrmachtu označí za takticky vynikajúco zvládnutý.

Kiež by v podobnej situácii boli štandardní novinári a profesionálni historici.

Všetci iste vieme, že tomu tak nie je. Odchýliť sa od predpísaných „nôt“ často znamená v ich prípade  existenčný postih.

My ale žijeme predovšetkým nie dejinami ale prítomnosťou a budúcnosťou Slovenska.

Tá závisí aj od toho, či dokážeme ubrániť občianske hodnoty  pred novodobými uzurpátormi.  Napríklad ubrániť pre občanov slobodu slova.

Bc. Stanislav Drobný
predseda krajského klubu Trnava
Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko