Mesačné archívy: február 2017
Piešťanská radnica ruší dohodnutý prenájom priestorov pre stretnutie poslancov Ľudovej strany s občanmi.
Je to pomerne prekvapivá informácia, pretože priestory boli riadne objednané, potvrdené a cena prenájmu už aj uhradená. Informácia ešte nie je oficiálna, ale vzhľadom k tomu, že túto informáciu poskytli zástupcovia mesta v piatok médiám, nedá sa očakávať, že príde k zmene postoja vedenia mesta.

Povolebné stretnutie s občanmi je, čo sa jeho organizácie týka, predovšetkým záležitosťou dvoch piešťanských poslancov Ing. Martina Beluského Phd. a Bc. Stanislava Drobného.
Aj z pohľadu ľudí, ktorí už z princípu sú odporcami Ľudovej strany, sú dvaja piešťanskí poslanci bezproblémoví.
Ich mená sa nespomínajú v žiadnych „FB statusových veľkokauzách“, neplnia stránky médií ani FB stránky ľudí typu Jána Benčíka.
V meste bolo do týchto chvíľ niekoľko stretnutí Ľudovej strany s občanmi, a to dokonca aj v samotnom MsKS. Nikdy tu nedošlo k žiadnym problémom, ani len k následnému „preverovaniu“ prednesených výrokov políciou či prokuratúrou.
V meste je známy a požíva veľkú mieru autority hlavne Bc. Stanislav Drobný, ktorý mnoho rokov aktívne prispieval k ochrane verejného poriadku v meste ako príslušník mestskej polície. Za ten čas pomohol mnohým ľuďom pri ochrane ich zdravia a majetku či urovnal mnoho sporov medzi susedmi.

Vedenie mesta si týmto činom možno „šplhlo hore“, ale toto svojím občanom ťažko vysvetlí. Udalosť iste ovplyvní voľby do VUC a pravdepodobne aj budúcoročné voľby do samosprávy mesta,
Máme množstvo dôvodov sa domnievať, že vedenie mesta sa nerozhodlo z vlastnej iniciatívy. Označiť oboch spomínaných občanov mesta za extrémistov a spájať ich mená so smutnými udalosťami z čias druhej svetovej vojny môže dosiahnuť jediné – extrémne nahnevať nemalú časť občanov mesta.
Použijúc rovnakú „argumentáciu“, potom by sme mohli spájať poslancov, ktorých materské strany presadzujú „európske postoje“ ohľadom presídlenia migrantov na Slovensko, s tureckými vpádmi na naše územie. Označiť ich s poukázaním na obete tureckého plienenia našich území za extrémistov a na základe toho „rušiť“ im z pozície starostu, primátora či zastupiteľstva jednu akciu za druhou.
Tu nejde o Piešťany. Vládna moc spolu s moderovanou opozíciou vnáša do politického života miesto sily argumentov hrubú silu na celom Slovensku. Piešťany sú len dôsledkom.
Premiér pred zakuklenými komandami polície, 40 zakuklených, čo nemajú odvahu ukázať svoju tvár verejnosti, odvádza teatrálne jemné dievča v reťaziach do väzby, atď… to je obraz dnešného Slovenska.

Vzhľadom k rozsiahlej a gradujúcej spoločensko – hospodárskej kríze, ktorej dôsledky už veľmi zasahujú bežných občanov, nemajú „systémové“ strany občanom už čo povedať. Každý týždeň im niečo „buchne“, tam ceny za energiu, tam ceny za lieky.
Kým u energie išlo o jednoduchý krok, zmenili sa predpisy, zaslali sa vyššie faktúry, zrušili sa predpisy, v prípade „zajacovín“ (slová p. premiéra) je to iné. Premiér môže snahy VŽP zablokovať, ale VŽP oprávnene namieta, že nemá ako bez pomoci štátu zaplátať vlaňajšiu stratu.
A štát jej nemá ako pomôcť, keď peniaze z daní občanov idú prioritne inam. Tam na špeciálne ideo – politické zakuklené komandá polície, tam do Afriky, tam mimovládkam podporujúcim migráciu a rôznym iným subjektom. Premiér Róbert Fico by musel presmerovať priority štátu smerom k radovému občanovi. A to nedokáže.
Možno by aj chcel, iste vidí, že systém sa rúti do záhuby. Len nemá na to síl, pretože už ako sa zdá, už reálne nevládne a v tomto štáte rozhodujú iní.
A tak každý týždeň v lepšom prípade mesiac tejto vlády prinesie občanom Slovenska nejakú novú nepríjemnosť. Napríklad zdravotníctvo už melie z posledného, občan to v najbližších týždňoch výrazne pocíti.
Za akciami, akými je neustála snaha znemožniť Marianovi Kotlebovi stretávať sa s občanmi by bolo chybné vidieť nejaký boj o idey demokracie. Ten by sa logicky viedol na argumentačnom poli, nie s využívaním sily sa znemožnenie komunikačných kanálov medzi Marianom Kotlebom a voličmi.
Súčasné aktivity voči Ľudovej strane nie sú prejavom ničoho iného, ako strachu našich elít pred hnevom ulice, ktorý by sa okolo Mariana Kotlebu (a nielen okolo neho) mohol transformovať na rozsiahlu občiansku neposlušnosť. Tu naozaj nejde o druhú svetovú vojnu, ani o Mariana Kotlebu ako takého, ale o strach z tej nahnevanej „ulice“.
V roku 1989 sme chceli demokraciu a boli sme pre ňu ochotní vzdať sa aj časti životných istôt, ktoré nával vtedajší režim.
Dnes ako vidíme, demokracia sa nám vytráca, ale istoty vtedajších čias ako bolo napríklad prideľovanie bytov mladým rodinám, návšteva zubára bez veľkého zásahu do peňaženky, to všetko ako keby nenávratne vzal čas. A tak, posledných 20 rokov je dobou stratených snov jednej podvedenej generácie obyvateľov Slovenska.
(zdroj RTPS)
Marian Kotleba príde v utorok 7. marca do Piešťan
Piešťany sa tak v utorok 7. marca 2017 stanú ďalším z miest, ktoré Ing. Mgr. Marian Kotleba navštívi v rámci svojich povolebných stretnutí s občanmi. Stretnutí, ktoré sa už tradične páčia občanom a nepáčia rôznym tým „osobnostiam“, mimovládkam či tzv. „systémovým“ médiám.
Na stretnutie s občanmi prídu aj ďalší z poslancov NRSR za Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko: Ing. Milan Uhrík, PhD.,
Bc. Stanislav Drobný, Ing. Martin Beluský, PhD..

Poslanec NRSR Stanislav Drobný vystúpil v rozprave na tému registrácie cirkví
Poslanec za Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Stanislav Drobný vystúpil 31. 1. 2017 v pléne národnej rady vo veci novely zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.
Novela zákona zvýšila minimálny počet členov cirkvi potrebných pre jej registráciu z 20 000 na 50 000.
Text vystúpenia
Vážená predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, registráciou sa konkrétna cirkev stáva štátom uznávanou cirkvou, čo jej prináša hlavne finančné príspevky od štátu.
Naozaj je teda namieste otázka, či má cirkevné spoločenstvo nárok na finančnú podporu už pri počte 20-tisíc členov, ako je tomu dnes, alebo by to číslo malo byť vyššie.
Dnes ľudí znepokojuje nefungovanie štátu v iných oblastiach, ako je financovanie cirkvi, napríklad zdravotníctvo, školstvo a tak ďalej.
Zdá sa, že pohľad na tento zákon sa vo verejnosti, ale aj tu v sále zúžil len na jeden aspekt zákona, a to na ten, že zákon znemožní štátne financovanie islamistických radikálov a teroristov, ktorí by si poľahky mohli vytvoriť svoju základňu z niektorej mešít oháňajúc sa pritom členstvom v registrovanej cirkvi, tak ako sa to deje v Nemecku, Francúzsku a inde.
Mnohých z nás iste aj tento aspekt motivoval za tento zákon zahlasovať. Sú tu medzi nami aj takí, čo z nejakých dôvodov hlasovali proti tomuto návrhu zákona. Tí buď tento aspekt podcenili, alebo zvýšenie rizika teroristického útoku na území Slovenska nie je pre nich vecou podstatnou.
A pán prezident návrh zákona vetoval, čo som aj očakával. Pán prezident sa už niekoľkokrát prejavil ako stúpenec migrácie z Arábie a Afriky na Slovensko. Neraz dokonca vyjadroval svoje sympatie k zámeru Bruselu na povinné prerozdeľovanie migrantov po štátoch Európskej únie. Migrant v Taliansku je aj náš migrant, povedal náš pán prezident nedávno v Taliansku.
Ja by som radšej videl, aby slovenské choré deti boli aj s našimi chorými deťmi, na ktoré štát nájde prostriedky, keď ich tie deti potrebujú.
Prečítal som si dôvody vrátenia zákona prezidentom a ani jeden u mňa neobstojí. Dostávať finančné príspevky od štátu na chod cirkví nemá nič spoločné so slobodou vyznania.
Tú ma rovnako člen registrovanej, ako aj neregistrovanej cirkvi. Hovoriť v tejto súvislosti o diskriminácie, o diskriminácii je naozaj scestné. To by sa už mohol sťažovať naozaj každý, čo od štátu nedostane peniaze na niečo, o čom je presvedčený, že by mal dostať.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dúfam, že svoje rozhodnutie z 30. 11. 2016 potvrdíme hlasovaním aj dnes.
Návrh zákona (vráteného prezidentom) v parlamente prešiel hlasmi 103 poslancov. Kto hlasoval proti t.j. „podcenil aspekt zvýšenia rizika teroristického útoku na území Slovenska“ , resp. „ťahal“ v tejto veci zajedno s prezidentom Andrejom Kiskom sa ukáže po kliknutí na obrázok.
Spomienková akcia k 191. výročiu narodenia Karola Holubyho
V dnešnej spoločenskej atmosfére, kde je všetko národné označované ako „extrémistické“, mnohé samosprávy ako aj kultúrne ustanovizne už nemajú odvahu si pripomínať osobnosti slovenských dejín.
Ľudia ako Karol Holuby či Viliam Šulek boli vďaka svojej snahe pozdvihnúť národ slovenský „extrémistami“ svojej doby. Nemilí tak vtedajšej, ako aj súčasnej štátnej moci.
Dňa 12. februára 2017 si členovia a sympatizanti strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko – krajský klub Trnava pripomenuli 191. výročie narodenia martýra slovenského povstania 1848 Karola Jána Holubyho (*14.2.1826, Háj).
Počas svojho života študoval na evanjelickom gymnáziu v Modre, kde sa aj zoznámil s ďalším účastníkom a martýrom slovenského povstania – Viliamom Šulekom.
Neskôr sa pridal k slovenským dobrovoľníkom, bol Slovenskou národnou radou vymenovaní za komisára a 25. septembra 1848 vyslaní ako splnomocnenec aj do obce Lubina, kde viedol proti maďarskému vojsku ozbrojený odpor obyvateľov.
Po zadržaní a uväznení v Hlohovci ho štatariálny súd odsúdil ako veliteľa slovenského povstania a buriča na trest smrti obesením (26.10.1848). 6 dní predtým bol popravený aj jeho kamarát Viliam Šulek.
Pri súde nič nepopieral a dokonca vinu za viacerých ľudí zobral na seba. Zomrel ako hrdina a pri ceste na šibenicu povedal: „Čo plačete ľudia, toto je moja svatba. Ja s radosťou kráčam do náručia svojej nevesty.“
Obeť dvoch mladíkov za slobodu slovenského národa nezostala bez povšimnutia a už v roku 1849 im Janko Kráľ venoval svoju báseň „Duma dvoch bratov“.
Spomienka sa uskutočnila pod záštitou Okresného klubu Hlohovec pri pomníku Viliama Šuleka a Karola Holubyho v mestskej časti Šulekovo. K stretnutiu nám prialo aj počasie, ktoré bolo v toto nedeľné popoludnie príjemne slnečné.
Úvod stretnutia sa začal zaspievaním slovenskej národnej hymny „Nad Tatrou sa blýska“ a krátkou modlitbou.
Všetkých prítomných privítala okresná predsedníčka ĽS Naše Slovensko za Hlohovec – Janka Repčoková. Vo svojom prejave priblížila účastníkom život Karola Holubyho a jeho odkaz.
Na záver spomienkovej akcie bol k pomníku slávnostne položený veniec.