Okolo Mikulášovej osoby sa zachovalo najviac zvykov súvisiacich s jeho obdarovaním všetkých detí. V predvečer sviatku navštevuje muž s bielou bradou deti a nadeľuje im sladkosti, ale ich aj dobrotivo karhá.

Prv mal Mikuláš aj početný sprievod, ktorý tvorili maskované postavy, neskôr sa zredukovali na anjela a čertov. Mikuláš si obliekal tradičný odev biskupa, ktorý pozostával z plášťa s kapucou lemovaného kožušinou, na hlave mal vysokú papierovú čiapku a v ruke berlu.

Anjeli mali biele košele a čert si natiahol obvykle dlhý, čiernou srsťou von obrátený kožuch, prepásaný reťazou a na nej zvonce.

Príchod sv. Mikuláša je nielen stáročnou tradíciou, ale aj skvelým výchovným prostriedkom. Učí dieťa prekonávať strach a motivuje ho k tomu, aby bolo lepším človekom. Podobne ako nesmrteľný svet rozprávok a rozprávkových hrdinov.

Sviatok sv. Mikuláša však spĺňa toto kritérium len vtedy, pokiaľ dieťa nie je danou skutočnosťou zastrašované. Psychológovia upozorňujú, že hrozby a vyhrážky sú veľmi nesprávnym a traumatizujúcim výchovným prostriedkom. Preto je nesprávne používať vety ako napríklad: „Keď nebudeš poslúchať, príde čert. Zoberie ťa to veľkého vreca a pôjdeš s ním priamo do pekla.“

Sviatok sv. Mikuláša vo svojej podstate patrí medzi kresťanské sviatky.

V jeho pozadí stojí skutočná osobnosť biskupa, ktorý nezištne pomáhal blížnym. Bez ohľadu na túto skutočnosť možno nájsť v tejto tradícii rozprávkovú symboliku.

V postavičkách sv. Mikuláša, čerta a anjela sa skrývajú magické rozprávkové symboly. Sv. Mikuláš a nebeský anjel sú predstaviteľmi dobra, naopak špinavý čert s reťazami v rukách je symbolom zla. Dieťa vie, že dobro vždy zvíťazí nad zlom a táto skutočnosť mu pomáha prekonávať strach.

Faktom je, že Mikuláš existoval. Narodil sa na pobreží Malej Ázie niekedy okolo roku 270. Písomné dokumenty potvrdzujú, že bol biskupom v meste Myra (dnes mesto v Turecku). Stalo sa tak niekedy okolo roku 300.

Sv. Mikuláš žil v časoch veľkého prenasledovania kresťanov. Istý čas bol sám väznený a prežíval veľmi ťažké chvíle v krutých a nemilosrdných podmienkach väzenia. Ani to však nezničilo jeho presvedčenie, za ktoré bojoval s neuveriteľným odhodlaním. Za svojho života veľkú časť svojej energie venoval boju proti arianizmu.

Toto staré učenie pochádzalo od biskupa z Alexandrie nazývaného Arius. Podľa kresťanského učenia je Boh v troch božských osobách, teda Otec, Syn a Duch Svätý. Arianizmus vychádzal z presvedčenia, že ešte pred samotným stvorením sveta Otec stvoril Syna – teda Ježiša Krista. Niceijským koncilom v roku 325 bol arianizmus odsúdený. Sv. Mikuláš bol veľkým a zanieteným kresťanom. Čo je však najdôležitejšie, učenie prenášal do svojho každodenného života. Bol to muž s veľkým srdcom, ktorý miloval ľudí okolo seba. Zomrel 6.decembra niekedy v rokoch 345 až 352.

K menu tohto svätca sa viaže niekoľko legiend.

Podľa prvej Mikuláš zabránil zúfalému činu otca, ktorý chcel, aby sa jeho dcéry stali kurtizánami, pretože nemal pre ne svadobné veno. Všetko začalo tak, že nešťastný otec prišiel o všetky svoje peniaze. Nebol schopný dcéram zabezpečiť veno a bez vena ich nechcel žiadny ženích. Zúfalstvo prinútilo otca, aby sa uchýlil k smutnému rozhodnutiu. Legenda hovorí, že sv. Mikuláš dal tajne do okna mešec plný zlatých mincí a tak zachránil prvú dcéru. Podobne sa zachoval aj pri ďalších dvoch dcérach.

Podľa ďalšej legendy zachránil sv. Mikuláš troch námorníkov, ktorý sa ocitli v zajatí bleskov a hromov na rozbúrenom mori.

Tretia legenda hovorí o sv. Mikulášovi ako záchrancovi troch mladíkov, ktorých chcel hostinský zabiť a uložiť do sudov.

Vznik a šírenie týchto legiend spôsobilo, že sv. Mikuláš je patrónom národov, námorníkov či detí. S jeho menom je spojené číslo 3 a často je vyobrazovaný napríklad s tromi mešcami alebo tromi sudmi.

Jednou z možností je, že tradícia vznikla v Holandsku a pomaly sa šírila do Ameriky. Severskí prisťahovalci sú povestní svojimi poverami, tak ku tradícii, ktorá vznikla v Holandsku, pripojili legendu o čarodejníkovi, ktorý dobrým deťom nosí darčeky a neposlušné deti potrestá. Druhou možnosťou je, že tradícia začala písať históriu v Nemecku. Spája sa s hrou na biskupa, ktorú sa deti hrali raz do roka v kláštornej škole. To znamená, že na jednu noc v roku sa stalo niektoré dieťa biskupom. Vznik tejto hry sa datuje do desiateho storočia. Podľa dostupných informácií sa niekedy v trinástom storočí presunula hra na biskupa na 6. decembra, teda na deň sv. Mikuláša. Dnes sa z postavy biskupa vplyvom médií a reklamy stala rozprávková bytosť Santa Clausa či Deda Mráza. Len máloktoré dieťa vie, kto bol naozaj sv. Mikuláš a kde pramení podstata tohto pekného zvyku.

Adriana Hurtíková (foto: Pixabay)