Archív kategorií: Parlament

Parlament odmietol sfunkčnenie referenda.

Úvodný obrázok:  Švajčiarsko – krajina referend – (foto: Flickr, JUSO Schweiz)

Bc. Stanislav Drobný

Vox populi, vox dei…Hlas ľudu, hlas boží…

Neplatí to na Slovensku, ktoré má za sebou dlhú históriu neplatných referend.

Podmienky pre  referendum sú nastavené tak, aby bolo veľmi ťažké ho vyhlásiť a ešte ťažšie dosiahnuť jeho platnosť.

Zákon požaduje minimálne 50% účasť voličov na referende. Keby táto podmienka platila aj pre voľby, väčšina slovenských volieb by bola neplatná.

Preto som spolu s Marianom Kotlebom, Milanom Mazurekom a ďalšími poslancami za Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko hľadal spôsob, ktorý by umožnil občanom prejaviť svoj názor v platnom referende a zároveň by referendum reprezentovalo vôľu dostatočného počtu občanov.

Hlasovací lístok Brexitu

Po dôkladnom zvážení a mnohých konzultáciách sme dospeli k záveru, že tieto podmienky spĺňa taká účasť na referende, ktorá je vyššia ako polovica z voličskej účasti na voľbách do Národnej rady.

Hlasovanie ukázalo, že ostatným politickým stranám (s výnimkou Sme Rodina) na názoroch občanov nezáleží, návrh neprešiel.

Všetci vieme, že bolo by na čo sa občanov v referende pýtať, napríklad či chcú presídľovanie migrantov na Slovensko, alebo či súhlasia so zrušením dlhovej brzdy.

Bc. Stanislav Drobný
predseda krajského klubu Trnava
Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko

Plánované presídlenie migrantov na Slovensko rozdeľuje spoločnosť. Štátna moc miesto toho, aby vypísala k téme referendum, radšej zahajuje trestné stíhania kritikov islamu a migrácie (Foto: By Photo: Gémes Sándor, via Wikimedia Commons)

Nedopusťme zrušenie dlhovej brzdy !

Bc. Stanislav Drobný, poslanec NRSR

Slovensko má jeden dobrý zákon a to je ústavný zákon č. 493/ 2011 o rozpočtovej zodpovednosti.

Zákon cez podiel dlhu na HDP určuje limit, nad ktorý nesmú politici Slovensko zadlžovať.

Naša, podľa jej slov, ekonomicky mimoriadne úspešná vláda sa už blíži k tomuto limitu.

Národná rada má na najbližšej schôdzi vypracovať uznesenie, ktorým otvorí cestu k faktickému zrušeniu spomínaného zákona, známeho tiež ako „dlhová brzda“.

S tým zásadne nesúhlasím!

Žiaden dojem na mňa nerobí ani téza predkladateľov návrhu, že pôžičky nad limit dlhovej brzdy sa budú brať len na cesty.

Pritom iné peniaze, ktoré mohli byť investované do ciest sa použili, či skôr rovno vyhodili, na rôzne nepotrebné veci.

Vláda vynaložila veľké prostriedky na nové útvary represívnych zložiek štátu a tie peniaze samozrejme chýbajú inde (foto: YouTube )

Koľko miliónov napríklad šlo rôznym pofidérnym mimovládkam?

Koľko stáli a stoja tie špecializované útvary polície, vďaka ktorým sa občania boja vysloviť svoje názory, či už mimo domu alebo na sociálnej sieti ?

To čo tu spomínam, je len špička ľadovca. Peniaze štátu sa strácajú ako voda z deravého potrubia, kde sa len pozrieme.

Ak by vláda hospodárila o niečo viac efektívne a neposielala peniaze kade tade, nebola by nútená si požičiavať na cesty.

Ono je to pre tých „hore“ krásne. Za požičané peniaze sa „vytendruje“ a pracujúci diaľnicu (možno) postavia. Politik potom slávnostne prestrihne pásku a ešte si za to bude pripisovať zásluhy, ako keby to všetko  staval on.

A  radoví pracujúci tie pôžičky aj s úrokmi budú po generácie splácať cez vysoké dane.

Bc. Stanislav Drobný
predseda krajského klubu Trnava
Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko

Chceme funkčné referendum

Rôzni tí „papaláši“ by najradšej videli Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko zakázanú. Napríklad aj pre návrhy zákonov, ktoré táto strana predkladá.

Tento najnovší návrh našich „nositeľov hodnôt“, všetkých tých „mysliteľov“ a „osobnosti“ naozaj nepoteší. „Kotlebovci“ chcú dať občanom právo rozhodovať o vážnych otázkach v referende.

Referendum je dnes zámerne nastavené tak, že je  veľmi malá šanca na to, aby občania o niečom rozhodli. Požiadavka minimálnej 50% účasti voličov spoľahlivo marí túto možnosť priamej demokracie.  Množstvo ľudí pracuje ďaleko od svojich domovov a aj keď by sa radi vyjadrili k téme, nemôžu. Nakoniec mnohé z volieb na Slovensku by  podmienku 50% nesplnili.

Poslanci za stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko pripravili návrh, podľa ktorého je referendum platné ak sa ho zúčastní taký počet voličov, ktorý je väčší ako polovica z počtu voličov, ktorí sa zúčastnili parlamentných volieb.
Vtedy už má referendum šancu. Čo na to naše „štandardné“ a „neextrémistické“ strany ?

Bc. Stanislav Drobný, poslanec NRSR

(článok vyšiel v tlačenom vydaní Náš Trnavský kraj č.5/2017)

Rozhodnutie za Brexit „elity“ nepotešilo. Ale v tradičnej britskej demokracii je nemysliteľné mariť rozhodnutie ľud represívnymi zložkami štátu. A tak všetky pokusy zmariť Brexit cez súdy či parlament neboli úspešné). foto: kai Stachowiak (CC0)

Naši poslanci v parlamente – ako hlasovali o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín?

Prijatím zákona vzniká Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Fond bude právnickou osobou so sídlom v Bratislave a jeho úlohou bude prerozdeľovať finančné prostriedky na podporu kultúrnych a vedeckých aktivít kultúry národnostných menšín.

Príjmy fondu zo štátneho rozpočtu podľa zákona  nesmú byť nižšie ako 8 000 000 eur na rok a fond môže na svoju vlastnú prevádzku využiť max. 4% z príjmov, t.j.  96 % musí prerozdeliť medzi jednotlivých poberateľov, ktorými v mnohých prípadoch budú mimovládne organizácie. Hlasovať proti zákonu preto znamenalo „rozhádzať“ si to s mimovládkami.

Zákon dokonca definuje aj pomer delenia podľa národnosti žiadateľov: maďarská 53 %, rómska 22,5 %, rusínska 6,4 %, česká 3,7 %. Zbytok sa delí medzi 9 ďalších národností či etník. Napríklad moravská národnostná menšina má podiel 1,4 %.

Zaujímavé je,  ako v čase nedostatku prostriedkov na zdravotníctvo, školstvo, vidia predkladatelia zákona otázku existencie finančných prostriedkov, ktoré tento zákon vyžaduje.

Zdá sa, že z tohto aspektu zákona väčšinu poslancov hlava nebolí, veď stále je komu vziať, napríklad invalidom, ako sa mnohým z nich stalo nie tak dávno.

V posledných dňoch sme svedkami rôznych transferov zo štátneho rozpočtu na rôzne „potrebné“ veci, napríklad  ďalších 15 miliónov má smerovať k mimovládkam, v rámci boja proti korupcii.

Ing. Mgr. Marian Kotleba (foto: Naše Slovensko)

Veta Mariana Kotlebu o tom, že peňazí je v štáte dosť, ide len o to kde má ten štát priority sa jasne ukázala aj pri schvaľovaní tohto návrhu zákona.

Proti návrhu zákona sa odvážili byť len poslanci Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko.

Klub Sme Rodina sa radšej nevyjadril, hlasovania sa zdržali všetci jeho členovia.

Rovnako sa zdržala aj väčšina klubu SaS, kde ešte ostala nejaká tá aspoň minimálna rozpočtová zodpovednosť.

5 poslancov z SaS však bolo za zákon, niektorí z nich ho aj aktívne ho podporili v rozprave. Skúste si tipnúť, ktorí to boli.

Ako jednotliví poslanci hlasovali o zákone  ? (kliknúť sem…)

Za Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko vystúpil v rozprave Milan Uhrík (video) a o niečo neskôr a oveľa ráznejšie Milan Mazurek (video).

Ing. Milan Uhrík PhD. (foto: YouTube)

Milan Uhrík poukázal hlavne na kontrast, ktorý vzniká v súvislosti s financovaním Matice Slovenskej.

sa bavíme o tom, čo chcete podporiť, teda kultúru národnostných menšín, hoci my si myslíme, že tú podporu dostávajú dostatočnú už aj teraz, dám to do kontrastu s Maticou slovenskou. Matica slovenská má rozpočet taký istý ako minulý rok, aj v tomto roku má 1 celá pokiaľ sa nemýlim 49 milióna eur. V porovnaní s podporou kultúry národnostných menšín je to veľmi malé číslo

Spomenul aj politický tlak na Maticu, ktorému bol vystavená za jedno zo svojich videí o slovenskej histórii:

kde Matica slovenská nejakým spôsobom sa snažila vysvetliť historické okolnosti, za ktorých vznikol Slovenský štát a nejak hypoteticky uvažovala, že čo by sa stalo, keby sa história vyvinula inak. Namiesto toho, aby sa dočkala podpory a nejakého povzbudenia do ďalšej takejto činnosti, pretože na pomery Matice slovenskej išlo o povedzme si rovno odvážny čin prihliadnuc na politické pomery … a celkovo vlády. Namiesto toho, aby sa Matica Slovenská dočkala podpory, tak si vyslúžila od vás pán minister kritiku a sám ste začali hovoriť o tom, že možno bude treba túto inštitúciu zmodernizovať, zmodernizovať…

Milan Mazurek (foto: FB)

Oveľa ráznejšie však vystúpil Milan Mazurek, ktorý naplno odokryl sociálny rozmer takéhoto šafárenia „systémových“ strán.

Návrh zákona ohodnotil slovami:

Opäť raz v druhom čítaní predkladáte totálny nezmysel. Nie nezmysel z obsahovej stránky ale z toho dôvodu, že samotná opodstatnenosť existencie takéhoto návrhu je pri súčasnom stave slovenskej ekonomiky absolútne zbytočná. je to jednoducho hlúposť.

a po chvíli prešiel na ekonomický aspekt veci:

…my nemáme nič proti podpore kultúry národnostných menšín, ten problém je ale taký, že Slovensko sa len za posledný rok zadlžilo o ďalšie dve miliardy eur, ale nedávno, sme prijali zákon o štátnom rozpočte, v ktorom sme ho zadlžili o ďalšie dve miliardy eur. To znamená, keďže máte do roku 2020 také predsavzatie prijať vyrovnaný štátny rozpočet, nechápem ako to chcete dosiahnuť pri neustálom navyšovaní výdavkov na rôzne nepotrebné veci, pretože áno, podporiť kultúru národnostných menšín v dvojnásobnej výške oproti predchádzajúcim rokom je v súčasnosti nepotrebná vec.

ktorý sa spája s aspektom sociálnym:

ilustračné foto (zdroj: PixaBay)

keby ste tieto 4 milióny eur miesto nezmyselného navyšovania kultúry národnostných menšín použili na napríklad stavbu nejakých nízko nákladových bytov niekde v Kežmarku, v Spišskej Novej Vsi, v Trebišove niekde na východe alebo na strednom Slovensku, kde sú tieto veci reálne potrebné, tak som si istý, že občania týchto miest, týchto regiónov by vám boli naozaj navždy vďačný. Podpora mladých rodín, podpora slušných ľudí, podpora pracujúcich, tvorba pracovných miest, to sú veci, ktoré vás jednoducho netrápia.

….Stále počúvame tú istú výhovorku, ak sa jedná o navyšovanie platov štátnych zamestnancov, o platoch zdravotné sestry, učiteľov kohokoľvek. Nie sú finančné prostriedky. Ak však ide o úplný nezmysel ako je tento zákon zrazu finančné prostriedky vieme nájsť, zrazu vieme Slovensko ešte viac zadlžiť, veď prečo by to niekomu vadilo, nebude to platiť vy štandardní politici, platiť to budú občania Slovenskej republiky, ktorí každý deň o pondelka do piatku chodia do práce a tvrdo pracujú na to, aby vy ste mohli takýmito nezmyselnými projektami hlúpo a neúčelne vynakladať ich finančné prostriedky.

A ku koncu poriadne pritvrdil, niet divu, že práve  Milana Mazureka  by mnohí „prosystémoví“ radi videli „odstaveného“ od verejného pôsobenia pomocou represívnych zložiek štátu:

Všimol som si za ten rok aj niečo čo tu sedím, že pomoc nášmu národu, vzhliadnutie na jeho potreby alebo snaha o zlepšenie života slovenských občanov je vám úplne ukradnutá. Vy sa staráte iba o seba o svoje vrecká, o svoje kšefty, o to aby ste sa mohli luxusnými autami voziť po Bratislave, vysmievať sa ľuďom do tváre v nedeľu v televízii sa pretŕčať pred kamerami a tváriť sa ako tí, ktorí chcú Slovensko zachrániť.

Poslanec NRSR Stanislav Drobný vystúpil v rozprave na tému registrácie cirkví

Poslanec za Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Stanislav Drobný  vystúpil 31. 1. 2017 v pléne národnej rady vo veci novely zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.

Novela zákona zvýšila minimálny počet členov cirkvi potrebných pre jej registráciu z 20 000 na 50 000.

Text vystúpenia

Vážená predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, registráciou sa konkrétna cirkev stáva štátom uznávanou cirkvou, čo jej prináša hlavne finančné príspevky od štátu.

Naozaj je teda namieste otázka, či má cirkevné spoločenstvo nárok na finančnú podporu už pri počte 20-tisíc členov, ako je tomu dnes, alebo by to číslo malo byť vyššie.

Dnes ľudí znepokojuje nefungovanie štátu v iných oblastiach, ako je financovanie cirkvi, napríklad zdravotníctvo, školstvo a tak ďalej.

Zdá sa, že pohľad na tento zákon sa vo verejnosti, ale aj tu v sále zúžil len na jeden aspekt zákona, a to na ten, že zákon znemožní štátne financovanie islamistických radikálov a teroristov, ktorí by si poľahky mohli vytvoriť svoju základňu z niektorej mešít oháňajúc sa pritom členstvom v registrovanej cirkvi, tak ako sa to deje v Nemecku, Francúzsku a inde.

Mnohých z nás iste aj tento aspekt motivoval za tento zákon zahlasovať. Sú tu medzi nami aj takí, čo z nejakých dôvodov hlasovali proti tomuto návrhu zákona. Tí buď tento aspekt podcenili, alebo zvýšenie rizika teroristického útoku na území Slovenska nie je pre nich vecou podstatnou.

A pán prezident návrh zákona vetoval, čo som aj očakával. Pán prezident sa už niekoľkokrát prejavil ako stúpenec migrácie z Arábie a Afriky na Slovensko. Neraz dokonca vyjadroval svoje sympatie k zámeru Bruselu na povinné prerozdeľovanie migrantov po štátoch Európskej únie. Migrant v Taliansku je aj náš migrant, povedal náš pán prezident nedávno v Taliansku.

Ja by som radšej videl, aby slovenské choré deti boli aj s našimi chorými deťmi, na ktoré štát nájde prostriedky, keď ich tie deti potrebujú.
Prečítal som si dôvody vrátenia zákona prezidentom a ani jeden u mňa neobstojí. Dostávať finančné príspevky od štátu na chod cirkví nemá nič spoločné so slobodou vyznania.

Tú ma rovnako člen registrovanej, ako aj neregistrovanej cirkvi. Hovoriť v tejto súvislosti o diskriminácie, o diskriminácii je naozaj scestné. To by sa už mohol sťažovať naozaj každý, čo od štátu nedostane peniaze na niečo, o čom je presvedčený, že by mal dostať.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dúfam, že svoje rozhodnutie z 30. 11. 2016 potvrdíme hlasovaním aj dnes.

(zdroj (video))

Návrh zákona (vráteného prezidentom) v parlamente prešiel hlasmi 103 poslancov. Kto hlasoval proti t.j.  „podcenil aspekt zvýšenia rizika teroristického útoku na území Slovenska“ , resp. „ťahal“ v tejto veci zajedno s prezidentom Andrejom Kiskom sa ukáže po kliknutí na obrázok.