Archív kategorií: Parlament

Aktuálne z parlamentu: Stanislav Drobný – nebezpečie skryté v medzinárodnej zmluve o trestaní xenofóbie

V najbližších dňoch bude hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkovým protokolom k Dohovoru o počítačovej kriminalite týkajúceho sa trestnoprávneho postihu činov rasovej a xenofóbnej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov.

Predkladaný dohovor je presne ten typ dokumentu, ktorému by sme sa mali na Slovensku vyhnúť. Máme túto oblasť dostatočne pokrytú v súčasnom právnom stave, niet dôvod sa v tejto veci upisovať zahraničiu nejakou zmluvou. Slovensko tým nič nezíska, to skôr jeho občania môžu časom mnohé stratiť.

Ilustračné foto (zdroj: pixabay)

V dokumente sa uvádza, že všetci ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Slobodu prejavu považuje za jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti ako jeden z  hlavných predpokladov pokroku a rozvoja každej ľudskej bytosti. Dokonca sa v dokumente píše že cieľom tohto protokolu nie je dotknúť sa princípov slobody prejavu ustanovených vo vnútroštátnom práve.

Je to farizejské, pretože logicky čo iného ako trestnosť  za prejavený názor môže takýto dokument vo svojich dôsledkoch priniesť.

V roku 2019 už vieme čo jednostranné trestanie iba jednej časti spoločnosti, to trestanie  v štýle dvoch metrov, zákonite prináša do spoločnosti.

V iných krajinách Únie je jasne vidieť,  že takéto dohovory a zákony od nich odvodené dosahujú presný opak deklarovaného.

zdroj: Sputnik

Učebnicovou ukážkou toho kam môžu viesť takéto zákony je anglické mesto Rotherham. V tom meste pakistanský gang si bral dievčatá rovno z ulice a to naozaj školáčky. Uvádza sa, že počas rokov jeho pôsobenia bolo znásilnených možno až 1400 detí. Niektoré z dievčat sa dodnes nenašli.

Ako taká vec môže v Európe fungovať? To tie dievčatá nemal nikto rád, nikoho nezaujímali či ako?

Nie, bolo to práve pre takúto legislatívu!

ilustračné foto (zdroj: Pixabay)

Samozrejme väčšina dievčat sa doma vyplakala a vyžalovala a čo urobil rodič? Šiel na políciu. Čo mu povedali na polícii? Že to riešiť nebudú lebo je to len na tvrdení toho dievčaťa a ak by oni do toho šli tak možno sami skončia s obvinením z rasizmu na krku. Odchádzajúci rodič bol ešte poučený o tom, aby si dal pozor, lebo prípadné informovanie verejnosti bude trestané ako šírenie nenávisti.

V niektorých prípadoch bola polícia privolaná na miesto činu, ale namiesto sexuálnych násilníkov zatkla a uväznila znásilnené deti, ktoré boli následne odsúdené súdom pre mladistvých za opilstvo alebo porušovanie verejného poriadku.

Dochádzalo aj k tomu, že si zúfalí otcovia pre svoje dcéry radšej prišli sami. Pedofili na nich však zavolali políciu a tá otca detí zatkla a uväznila – pre čin nedovoleného vniknutia  do cudzieho majetku. Sexuálnych deviantov nechala opäť na pokoji.

Potom sa  to samozrejme už prevalilo, veď to bol obrovský počet dievčat a riešilo sa to priamo v britskom parlamente.

zdroj: Sputnik

Postupom času sa v Británii  objavuje mesto za mestom, kde sa diali veci podobné. Rotherham ukázal, že všetky tie zákony proti šíreniu nenávisti či xenofóbii dávajú páchateľom takýchto činov prakticky imunitu, samozrejme len pokiaľ sú z radov imigrantov.

Problém takýchto zákonov  je aj inde v Európe aj keď možno počtami obetí menej vypuklý. Páchateľa z radov nepôvodných obyvateľov krajiny sa systém snaží všemožne ospravedlniť. Vyhlásenia o psychických problémoch a chvíľkovej nepríčetnosti už verejnosť neberie vážne, iba si z nich odvodí, že páchateľ nie je z radov domáceho obyvateľstva.

zdroj: Magazín 1

Samotné informovanie o zločine začína byť v krajinách únie riskantné. Autor riskuje obvinenie, že u nejakého čitateľa mohla informácia o sexuálnom deviantovi vzbudiť nenávisť a hrozí mu stíhanie a trest pritom zločin samotný ako keby systému ani nevadil. Priebojníci v tejto disciplíne sú okrem Britov Švédi.

Aktuálne sa píše o ďalšom prípade z Británie, kedy partia  imigrantov mačetami a sekerami napadla skupinu robotníkov, na ktorú pri útoku kričali, že sú bieli bastardi. Jeden z útočníkov zaútočil sekerou na hlavu jedného z robotníkov ale ten si ju ochránil rukou o ktorú takmer prišiel. Napriek tomu útočník nebol obvinený z pokusu o vraždu, bol namiesto toho odsúdený iba „za zranenie“.  Ako by dopadol súd, ak by takto zaútočil jeden z robotníkov?

Pri téme rasizmus sa iste zhodneme, že rasizmus je zlý. Lenže to, čo tzv. európske elity pretláčajú do médií a legislatívy ako rasizmus je jednostranné. Pojem rasizmus uplatňujú takmer vždy len v prípade ak je páchateľ z radov pôvodných obyvateľov Európy.

zdroj: Prehľad správ

Ak nie je, tak sa v praxi s rasizmom neuvažuje ani pri trestných činoch oveľa vážnejších ako sú tie verbálne. Rasizmus sa neposudzuje pri terorizme, znásilneniach, vraždách, ublíženiach na zdraví a činoch podobných. Pritom poznáme prípady a nie je ich málo, kde sú všetky obete z radov pôvodných Európanov a samotný páchateľ svoj čin ho od začiatku smeroval proti pôvodným Európanom ako skupine obyvateľstva a svoje obete si vyberal na základe ich európskeho pôvodu. Neviem o prípade, že by v Európe za rasizmus bol niekedy odsúdený prisťahovalec, alebo imigrant.

zdroj: Slobodný výber

Aj na Slovensku postupne nastupuje tento takzvaný európsky trend. Je všeobecne známe pre akú vetu musel poslaneckú lavicu opustiť Milan Mazurek a na druhej strane aké vyjadrenia sa ich autorom prepiekli bez postihu ak  boli namierené voči Slovákom. Istý Emil Hodál by osoby s iným politickým názorom rovno strieľal, novinár Arpád Soltész  na sociálnej sieti publikuje svoj názor, že Slováci sú čvarga a popri tom ešte v jednej vete stihne hanobiť aj Rusov a Sýrčanov dokopy.

Ja netvrdím, že by tieto výkriky do tmy sa mali trestať, veď nakoniec sú len obrazom ich autorov a ich hanba.

Len poukazujem na dvojaký meter ak nejde o vyjadrenie smerom k Slovákom, vtedy systém prísne trestá aj vety, kde takmer každý normálny na Slovensku počudovane krúti hlavou, že čo je na tom trestné.

Na druhej strane prechádzajú bez povšimnutia štátnej moci také slová aké predniesli páni Hodál a Soltész. Ako toto nazvať? Veď je to národnostný útlak Slovákov ako za Uhorska! A  Slováci to zažívajú vo vlastnom štáte!

Podobné riziká uhorských zákonov prináša aj táto medzinárodná zmluva. Má v sebe potenciál  vyrobiť Rotherhamy aj na Slovensku.

Máme to tu za potreby? Ja myslím, že nie!

Stanislav Drobný

úvodné foto: Óglaigh na hÉireann (CC BY 2.0)

Parlament odmietol sfunkčnenie referenda.

Úvodný obrázok:  Švajčiarsko – krajina referend – (foto: Flickr, JUSO Schweiz)

Bc. Stanislav Drobný

Vox populi, vox dei…Hlas ľudu, hlas boží…

Neplatí to na Slovensku, ktoré má za sebou dlhú históriu neplatných referend.

Podmienky pre  referendum sú nastavené tak, aby bolo veľmi ťažké ho vyhlásiť a ešte ťažšie dosiahnuť jeho platnosť.

Zákon požaduje minimálne 50% účasť voličov na referende. Keby táto podmienka platila aj pre voľby, väčšina slovenských volieb by bola neplatná.

Preto som spolu s Marianom Kotlebom, Milanom Mazurekom a ďalšími poslancami za Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko hľadal spôsob, ktorý by umožnil občanom prejaviť svoj názor v platnom referende a zároveň by referendum reprezentovalo vôľu dostatočného počtu občanov.

Hlasovací lístok Brexitu

Po dôkladnom zvážení a mnohých konzultáciách sme dospeli k záveru, že tieto podmienky spĺňa taká účasť na referende, ktorá je vyššia ako polovica z voličskej účasti na voľbách do Národnej rady.

Hlasovanie ukázalo, že ostatným politickým stranám (s výnimkou Sme Rodina) na názoroch občanov nezáleží, návrh neprešiel.

Všetci vieme, že bolo by na čo sa občanov v referende pýtať, napríklad či chcú presídľovanie migrantov na Slovensko, alebo či súhlasia so zrušením dlhovej brzdy.

Bc. Stanislav Drobný
predseda krajského klubu Trnava
Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko

Plánované presídlenie migrantov na Slovensko rozdeľuje spoločnosť. Štátna moc miesto toho, aby vypísala k téme referendum, radšej zahajuje trestné stíhania kritikov islamu a migrácie (Foto: By Photo: Gémes Sándor, via Wikimedia Commons)

Nedopusťme zrušenie dlhovej brzdy !

Bc. Stanislav Drobný, poslanec NRSR

Slovensko má jeden dobrý zákon a to je ústavný zákon č. 493/ 2011 o rozpočtovej zodpovednosti.

Zákon cez podiel dlhu na HDP určuje limit, nad ktorý nesmú politici Slovensko zadlžovať.

Naša, podľa jej slov, ekonomicky mimoriadne úspešná vláda sa už blíži k tomuto limitu.

Národná rada má na najbližšej schôdzi vypracovať uznesenie, ktorým otvorí cestu k faktickému zrušeniu spomínaného zákona, známeho tiež ako „dlhová brzda“.

S tým zásadne nesúhlasím!

Žiaden dojem na mňa nerobí ani téza predkladateľov návrhu, že pôžičky nad limit dlhovej brzdy sa budú brať len na cesty.

Pritom iné peniaze, ktoré mohli byť investované do ciest sa použili, či skôr rovno vyhodili, na rôzne nepotrebné veci.

Koľko miliónov napríklad šlo rôznym pofidérnym mimovládkam?

Koľko stáli a stoja tie špecializované útvary polície, vďaka ktorým sa občania boja vysloviť svoje názory, či už mimo domu alebo na sociálnej sieti ?

To čo tu spomínam, je len špička ľadovca. Peniaze štátu sa strácajú ako voda z deravého potrubia, kde sa len pozrieme.

Ak by vláda hospodárila o niečo viac efektívne a neposielala peniaze kade tade, nebola by nútená si požičiavať na cesty.

Ono je to pre tých „hore“ krásne. Za požičané peniaze sa „vytendruje“ a pracujúci diaľnicu (možno) postavia. Politik potom slávnostne prestrihne pásku a ešte si za to bude pripisovať zásluhy, ako keby to všetko  staval on.

A  radoví pracujúci tie pôžičky aj s úrokmi budú po generácie splácať cez vysoké dane.

Bc. Stanislav Drobný
predseda krajského klubu Trnava
Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko

Chceme funkčné referendum

Rôzni tí „papaláši“ by najradšej videli Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko zakázanú. Napríklad aj pre návrhy zákonov, ktoré táto strana predkladá.

Tento najnovší návrh našich „nositeľov hodnôt“, všetkých tých „mysliteľov“ a „osobnosti“ naozaj nepoteší. „Kotlebovci“ chcú dať občanom právo rozhodovať o vážnych otázkach v referende.

Referendum je dnes zámerne nastavené tak, že je  veľmi malá šanca na to, aby občania o niečom rozhodli. Požiadavka minimálnej 50% účasti voličov spoľahlivo marí túto možnosť priamej demokracie.  Množstvo ľudí pracuje ďaleko od svojich domovov a aj keď by sa radi vyjadrili k téme, nemôžu. Nakoniec mnohé z volieb na Slovensku by  podmienku 50% nesplnili.

Poslanci za stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko pripravili návrh, podľa ktorého je referendum platné ak sa ho zúčastní taký počet voličov, ktorý je väčší ako polovica z počtu voličov, ktorí sa zúčastnili parlamentných volieb.
Vtedy už má referendum šancu. Čo na to naše „štandardné“ a „neextrémistické“ strany ?

Bc. Stanislav Drobný, poslanec NRSR

(článok vyšiel v tlačenom vydaní Náš Trnavský kraj č.5/2017)

Rozhodnutie za Brexit „elity“ nepotešilo. Ale v tradičnej britskej demokracii je nemysliteľné mariť rozhodnutie ľud represívnymi zložkami štátu. A tak všetky pokusy zmariť Brexit cez súdy či parlament neboli úspešné). foto: kai Stachowiak (CC0)

Naši poslanci v parlamente – ako hlasovali o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín?

Prijatím zákona vzniká Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Fond bude právnickou osobou so sídlom v Bratislave a jeho úlohou bude prerozdeľovať finančné prostriedky na podporu kultúrnych a vedeckých aktivít kultúry národnostných menšín.

Príjmy fondu zo štátneho rozpočtu podľa zákona  nesmú byť nižšie ako 8 000 000 eur na rok a fond môže na svoju vlastnú prevádzku využiť max. 4% z príjmov, t.j.  96 % musí prerozdeliť medzi jednotlivých poberateľov, ktorými v mnohých prípadoch budú mimovládne organizácie. Hlasovať proti zákonu preto znamenalo „rozhádzať“ si to s mimovládkami.

Zákon dokonca definuje aj pomer delenia podľa národnosti žiadateľov: maďarská 53 %, rómska 22,5 %, rusínska 6,4 %, česká 3,7 %. Zbytok sa delí medzi 9 ďalších národností či etník. Napríklad moravská národnostná menšina má podiel 1,4 %.

Zaujímavé je,  ako v čase nedostatku prostriedkov na zdravotníctvo, školstvo, vidia predkladatelia zákona otázku existencie finančných prostriedkov, ktoré tento zákon vyžaduje.

Zdá sa, že z tohto aspektu zákona väčšinu poslancov hlava nebolí, veď stále je komu vziať, napríklad invalidom, ako sa mnohým z nich stalo nie tak dávno.

V posledných dňoch sme svedkami rôznych transferov zo štátneho rozpočtu na rôzne „potrebné“ veci, napríklad  ďalších 15 miliónov má smerovať k mimovládkam, v rámci boja proti korupcii.

Ing. Mgr. Marian Kotleba (foto: Naše Slovensko)

Veta Mariana Kotlebu o tom, že peňazí je v štáte dosť, ide len o to kde má ten štát priority sa jasne ukázala aj pri schvaľovaní tohto návrhu zákona.

Proti návrhu zákona sa odvážili byť len poslanci Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko.

Klub Sme Rodina sa radšej nevyjadril, hlasovania sa zdržali všetci jeho členovia.

Rovnako sa zdržala aj väčšina klubu SaS, kde ešte ostala nejaká tá aspoň minimálna rozpočtová zodpovednosť.

5 poslancov z SaS však bolo za zákon, niektorí z nich ho aj aktívne ho podporili v rozprave. Skúste si tipnúť, ktorí to boli.

Ako jednotliví poslanci hlasovali o zákone  ? (kliknúť sem…)

Za Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko vystúpil v rozprave Milan Uhrík (video) a o niečo neskôr a oveľa ráznejšie Milan Mazurek (video).

Ing. Milan Uhrík PhD. (foto: YouTube)

Milan Uhrík poukázal hlavne na kontrast, ktorý vzniká v súvislosti s financovaním Matice Slovenskej.

sa bavíme o tom, čo chcete podporiť, teda kultúru národnostných menšín, hoci my si myslíme, že tú podporu dostávajú dostatočnú už aj teraz, dám to do kontrastu s Maticou slovenskou. Matica slovenská má rozpočet taký istý ako minulý rok, aj v tomto roku má 1 celá pokiaľ sa nemýlim 49 milióna eur. V porovnaní s podporou kultúry národnostných menšín je to veľmi malé číslo

Spomenul aj politický tlak na Maticu, ktorému bol vystavená za jedno zo svojich videí o slovenskej histórii:

kde Matica slovenská nejakým spôsobom sa snažila vysvetliť historické okolnosti, za ktorých vznikol Slovenský štát a nejak hypoteticky uvažovala, že čo by sa stalo, keby sa história vyvinula inak. Namiesto toho, aby sa dočkala podpory a nejakého povzbudenia do ďalšej takejto činnosti, pretože na pomery Matice slovenskej išlo o povedzme si rovno odvážny čin prihliadnuc na politické pomery … a celkovo vlády. Namiesto toho, aby sa Matica Slovenská dočkala podpory, tak si vyslúžila od vás pán minister kritiku a sám ste začali hovoriť o tom, že možno bude treba túto inštitúciu zmodernizovať, zmodernizovať…

Milan Mazurek (foto: FB)

Oveľa ráznejšie však vystúpil Milan Mazurek, ktorý naplno odokryl sociálny rozmer takéhoto šafárenia „systémových“ strán.

Návrh zákona ohodnotil slovami:

Opäť raz v druhom čítaní predkladáte totálny nezmysel. Nie nezmysel z obsahovej stránky ale z toho dôvodu, že samotná opodstatnenosť existencie takéhoto návrhu je pri súčasnom stave slovenskej ekonomiky absolútne zbytočná. je to jednoducho hlúposť.

a po chvíli prešiel na ekonomický aspekt veci:

…my nemáme nič proti podpore kultúry národnostných menšín, ten problém je ale taký, že Slovensko sa len za posledný rok zadlžilo o ďalšie dve miliardy eur, ale nedávno, sme prijali zákon o štátnom rozpočte, v ktorom sme ho zadlžili o ďalšie dve miliardy eur. To znamená, keďže máte do roku 2020 také predsavzatie prijať vyrovnaný štátny rozpočet, nechápem ako to chcete dosiahnuť pri neustálom navyšovaní výdavkov na rôzne nepotrebné veci, pretože áno, podporiť kultúru národnostných menšín v dvojnásobnej výške oproti predchádzajúcim rokom je v súčasnosti nepotrebná vec.

ktorý sa spája s aspektom sociálnym:

ilustračné foto (zdroj: PixaBay)

keby ste tieto 4 milióny eur miesto nezmyselného navyšovania kultúry národnostných menšín použili na napríklad stavbu nejakých nízko nákladových bytov niekde v Kežmarku, v Spišskej Novej Vsi, v Trebišove niekde na východe alebo na strednom Slovensku, kde sú tieto veci reálne potrebné, tak som si istý, že občania týchto miest, týchto regiónov by vám boli naozaj navždy vďačný. Podpora mladých rodín, podpora slušných ľudí, podpora pracujúcich, tvorba pracovných miest, to sú veci, ktoré vás jednoducho netrápia.

….Stále počúvame tú istú výhovorku, ak sa jedná o navyšovanie platov štátnych zamestnancov, o platoch zdravotné sestry, učiteľov kohokoľvek. Nie sú finančné prostriedky. Ak však ide o úplný nezmysel ako je tento zákon zrazu finančné prostriedky vieme nájsť, zrazu vieme Slovensko ešte viac zadlžiť, veď prečo by to niekomu vadilo, nebude to platiť vy štandardní politici, platiť to budú občania Slovenskej republiky, ktorí každý deň o pondelka do piatku chodia do práce a tvrdo pracujú na to, aby vy ste mohli takýmito nezmyselnými projektami hlúpo a neúčelne vynakladať ich finančné prostriedky.

A ku koncu poriadne pritvrdil, niet divu, že práve  Milana Mazureka  by mnohí „prosystémoví“ radi videli „odstaveného“ od verejného pôsobenia pomocou represívnych zložiek štátu:

Všimol som si za ten rok aj niečo čo tu sedím, že pomoc nášmu národu, vzhliadnutie na jeho potreby alebo snaha o zlepšenie života slovenských občanov je vám úplne ukradnutá. Vy sa staráte iba o seba o svoje vrecká, o svoje kšefty, o to aby ste sa mohli luxusnými autami voziť po Bratislave, vysmievať sa ľuďom do tváre v nedeľu v televízii sa pretŕčať pred kamerami a tváriť sa ako tí, ktorí chcú Slovensko zachrániť.