Archív kategorií: Aktivity

Pomáhame pamiatkam našej histórie.

Národ, ktorý nepozná svoju históriu, pôvod a kultúru je ako strom bez koreňov. Preto aj počtom veľké národy budujú na vlastnej histórii svoju národnú hrdosť.

Na Slovensku dnes vidíme, ako sa poniektoré médiá, mimovládky a rôzne tzv. osobnosti snažia o to, aby sa naša národná hrdosť vytratila.

Vtláčajú do našich duší presvedčenie, že radový občan Slovenska je len bezcenné, nič neznamenajúce a nikam nepatriace zrnko piesku v šírom vesmíre. Ak tomu podľahneme, potom bude ľahké naďalej ožobračovať náš národ nízkymi mzdami, v spojení s vysokými cenami a daňami. Zisk z tejto neprávosti by sa naďalej presúval do vreciek tzv. elít a najnovšie aj k ľuďom z iných, často vzdialených, krajín.

Na Slovensku zatiaľ hľadáme zdroj našej národnej hrdosti predovšetkým v období Veľkomoravskej ríše. Ale naši predkovia písali dejiny Uhorska, v ktorom až do začiatku maďarizácie v 19. storočí boli v rovnoprávnom postavení s inými národmi.

Boli to naši predkovia, čo sa statočne bránili tatárskej presile. Neskôr na ich bojovej morálke a vojenskej cti uviazlo šírenie islamu smerom na sever Európy. Turecké vojská sa po stáročia nedokázali prebiť na severnú stranu Karpát.

Pamätníkom tých čias sú naše slovenské hrady. Vytvárajú nielen krásu miesta, ale sú aj symbolom našich slovenských regiónov.

Preto slovenskí vlastenci neváhajú priložiť ruku k dielu pri ich záchrane, tentokrát sa tak dialo v sobotu (9.6.2018) na hrade Dobrá Voda.

Pri práci na hradnom múre rýchlo zistíte, že je treba zabudnúť takmer na všetko, čo ste sa pri „múračkách“ doteraz naučili. Hradný múr neprijme nič nové a už vôbec nie moderné stavebné materiály, ani len ten cement v malte. Ten by dokonca rozpad múru urýchlil, nie zastavil.

Malta sa musí robiť z takmer rovnakých materiálov ako sa použili pri stavbe hradu. Kamene treba starostlivo vyberať a ukladať tak, aby sa čo najviac dotýkali a navzájom viazali. Malta v hradnom múre nie je zložkou zabezpečujúcou statiku, ale hlavne výplňou múru proti vnikaniu dažďovej vody. Preto správne postavený hradný múr by mal vedieť stáť aj bez malty.

Pri záchrane hradu to nie je len o oprave múrov. Je potrebné urobiť veľa iných prác, napríklad odstraňovanie náletových drevín a burín, rôzne tesárske práce, údržbu prístupového chodníka a rôzne iné pomocné práce.

Rovnako ako v stredoveku, všetko sa robí ručne. Technika by sa iste dala nejakým spôsobom na hrad dostať, ale samotný, miestami až umelecký, charakter práce vylučuje efektívnosť jej použitia.

Pre každého dospelého, z približne 60 účastníkov akcie, sa práca našla. Niektorí rýchlo spoznali svoje resty v „kondičnej príprave“, keďže väčšinou išlo o fyzicky náročnú činnosť.

Po skončení prác nasledovalo posedenie pri guláši a živej hudbe. A hlavne bol čas si užiť krásu samotného hradu Dobrá Voda. Spolu s ňou sme videli výsledky našej práce a s nimi bol spojený pocit, že dnešný deň sme tu všetci spolu strávili užitočným spôsobom.

 

Púť k Rotunde svätého Juraja

Pre nás z trnavských rovín bola tradičná púť k Rotunde sv. Juraja (29. apríla 2018, Nitrianska Blatnica) naozaj zaujímavou udalosťou.

Krása Rotundy, umocnená krásou okolitej prírody, nás chytala za srdce. Organizátori akcie pripravili zaujímavý program, ktorého hlavnou udalosťou bola sv. omša pri príležitosti sviatku sv. Juraja.

Svätú omšu celebroval vojenský ordinár biskup Mons. František Rábek.

Je nevšedným zážitkom zúčastniť sa na bohoslužbe v blízkosti rotundy, ktorej múry pamätajú začiatok 9. storočia. Tak dlho je na Slovensku kresťanstvo. Prežilo, spolu so slovenským ľudom, mnohé nástrahy, či už vpád Tatárov, či pokusy Turkov dobyť a následne islamizovať Slovensko.

Tradícia Rotundy ako pútnického miesta začala v roku 1530 a púte prebiehali aj za čias socializmu. Množstvo ľudí zúčastnených na púti ma naplnilo presvedčením, že kresťanstvo na Slovensku nezničí ani dnešná, voči nemu nepriateľská, doba.

Rôzni tí progresívci a iní aktivisti skončia na smetisku dejín tak, ako skončili všetci podobní pred nimi. Naša kresťanská viera pretrvá, pretože je postavená na skutočných hodnotách, nie na sebectve a egoizme. A spolu s ňou pretrvá aj Rotunda sv. Juraja.

Jozef Remenár predseda okresného klubu ĽS Naše Slovensko v Trnave

Odkaz z Bradla – buďme svorní ako prúty kráľa Svätopluka

Spomienkovej slávnosti k 99. výročiu úmrtia generála Milana Rastislava Štefánika na Bradle, ktorá sa konala 5. mája 2018 sa zúčastnilo oveľa viac občanov ako vlani.

Pred rokom počet účastníkov zachraňovali hlavne členovia a sympatizanti Ľudovej strany Naše Slovensko.

Teraz dokonca prišiel premiér Peter Pellegrini. Tiež bolo vidieť členov Slovenskej národnej strany, ktorí prišli z celého Slovenska.

A práve oni boli príjemným prekvapením dňa. Nadväzovali rozhovory, preberali sme aktuálne ohrozenie Slovenska politikou Európskej únie, rozprávali sme sa o riešeniach ako dostať Slovensko zo zlej situácie.

Je zaujímavé, že radoví členovia SNS, Smeru-SD, či mnohých iných strán nezdieľajú nenávisť voči ĽS Naše Slovensko. Nechápu, prečo sa vedenia ich strán správajú tak arogantne a povýšenecky. Nesúhlasia so zásahmi represívnych zložiek štátu voči našej strane. Hodnotia to rovnako ako my, vidia v tom veľkú nespravodlivosť a praktiky totality.

Janka Repčoková predsedníčka okresného klubu ĽS Naše Slovensko v Hlohovci

 

Okresný klub Skalica – uctili sme si pamiatku generála M. R. Štefánika

V sobotu 5. mája 2018 sme sa zúčastnili spomienkovej slávnosti k 99. výročiu úmrtia generála Milana Rastislava Štefánika.

V jeho rodnej obci, v Košariskách, sme si pozreli múzeum venované tejto veľkej osobnosti našich dejín.

Tiež sme si vypočuli príhovor poslanca NR SR za ĽS Naše Slovensko Stanislava Drobného.

Položil v ňom otázku, či pre dnešné „elity“ nie je už aj generál M. R. Štefánik nežiaducou osobou, keďže dnes sa štátna moc často snaží trestať vlastenectvo ako extrémizmus.

Túto pochybnosť nepriamo potvrdila vo svojom prejave na Bradle aj starostka Košarísk Anna Abramovičová. Podľa nej štát necháva náklady na starostlivosť o pamätné miesta M. R. Štefánika výlučne na pleciach tejto malej obce.

Povedala tiež, že pre „Slovensko“ (t.j. pre čelných predstaviteľov štátu) doteraz ako keby toto výročie ani neexistovalo.

Niet sa čo čudovať, veď pred rokom počet účastníkov na spomienke zachraňovali hlavne členovia a sympatizanti Ľudovej strany Naše Slovensko.

V príhovoroch na Bradle sa tzv. „štandardní“ politici snažili prítomných presvedčiť, ako si ctia generálov odkaz. Reči to boli pekné, ale ich skutky svedčia dlhodobo o opaku.

Marek Vaculka predseda okresného klubu ĽS Naše Slovensko v Skalici

Okresný klub Galanta – uctili sme si generála Milana Rastislava Štefánika.

V sobotu 5. mája 2018 sme sa zúčastnili spomienkovej slávnosti k 99. výročiu úmrtia generála Milana Rastislava Štefánika.

V rodnej obci generála, v Košariskách, vystúpil s príhovorom poslanec NR SR za ĽS Naše Slovensko Stanislav Drobný.

Upozornil na fakt, že vtedajší národnostný a sociálny útlak pracujúcej majority spôsobil stav, v ktorom radoví občania hľadali alternatívu k životu v Rakúsko—Uhorsku.

Národnostný útlak sa v dnešných dňoch opäť vracia na Slovensko.

Štátna moc si nevšíma ostré a hanlivé vyjadrenia rôznych „intelektuálov“ voči pracujúcej majorite, ale Milana Mazureka odsúdi za kritiku výstavby domov pre neprispôsobivých spoluobčanov.

Poslanca NR SR Stanislava Mizíka idú zase súdiť za to, že kritizoval Andreja Kisku za udelenie najvyšších štátnych vyznamenaní ľuďom, ktorí boli otvorene proti vzniku samostatného Slovenska.

Spomienková akcia pokračovala na Bradle, kde vystúpilo viacero politikov, vrátane premiéra.

Najviac zaujalo vystúpenie starostky Košarísk Anny Abramovičovej. Uviedla, že štát nechal náklady na starostlivosť o pamätné miesta M. R. Štefánika na tejto malej  obci.

Doplnila, že pre predstaviteľov štátu doteraz ako keby toto výročie ani neexistovalo.

Roman Vančo  predseda okresného klubu ĽS Naše Slovensko v Galante